Marlo Morganová - Posolstvo z večnosti (úryvok o paličkách, didžeridu, panovej flaute z rákosia)
... Niekedy pri chôdzi hovorili. Niekedy išli mlčky. Ale vždycky večer nastal čas, kedy si sadli spolu, prevádzkovali hudbu a spievali. Skupina zo sebou nosila klepacie paličky. Boli to dva vyschnuté, husté kusy dreva asi osem palcov dlhé so zagulatenými koncami. Obidve paličky boli ozdobené vzorom, ktorý bol do dreva vypálený. Každý večer ich užíval niekto iný, búchali s nimi o seba a udávali rytmus. Niekedy sa taktiež užívali kúsky dreva, ktoré sa povalovali okolo, alebo dva kameňe. Niekedy stačili ruky, ktorými tlieskali o stehná. Jeden nástroj, ktorý sa užíva v Autrálii už tisíce rokov, sa vola didjeridu. Mitamit priniesol suchý strom, ktorý z vnútra vyhlodali mravci. Ulomil z neho rovný konár asi štyri stopy dlhý. Vičistil ho tak, že doňho silno fúkol a presypával ho pieskom. Potom použil kameňe, piesok a ďalšie drevo, aby konár na konci, ktorý dával k ústam, vyhladil. Konáre z rôznych stromov vydávali podľa ročných kruhov na nich vyznačených vyššie alebo nižšie tóny, ale Mitamit ovládal všetky. Keď skupina prišla na miesto, kde rástlo rákosie, použili ho, aby na ňom fúkaním vylúdil zvláštne zvuky. Niekedy zviazali duté rákosie rôznych dĺžok dohromady a vytvorili nástroj podobný fúkacej harmonike...